Kyanovodík má mimoriadny význam pre výrobu syntetických textilných vlákien, kaučuku a mnohých plastov.
Pre svoju mimoriadnu jedovatosť sa používa na hubenie škodcov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle.
HCN je veľmi slabá kyselina, výborne sa rozpúšťa vo vode. Soli kyanovodíka sa nazývajú kyanidy. Vo vodnom roztoku silno hydrolyzujú.
Kyselinu kyanatú (HNCO) možno pripraviť vytesnením z jej solí (kyanatanov) silnejšou kyselinou (HCl).
Kyanatany sa získavajú opatrnou oxidáciou kyanidov, najlepšie oxidmi olova v tavenine.
KCN + PbO → KNCO + Pb
Kyanatany vo vode hydrolyzujú na voľnú kyselinu, ktorá však podlieha ďalšiemu pomalému rozkladu na amoniak a močovinu.
Existujú tiež sírne deriváty kyseliny kyanatej a kyanatanov – rodanovodík HSCN a jeho soli thiokyanatany (rodanidy).
Thiokyanatany vznikajú oxidáciou kyanidov sírou v tavenine.
KCN + S → KSCN
Kyanimid vápenatý (dusíkaté vápno) sa vyrába reakciou CaC2 s dusíkom pri teplote asi 1200 °C za prítomnosti CaCl2.
CaC2 + N2 → CaCN2 + C
Používa sa pri výrobe niektorých anorganických pigmentov (kyanimid olovnatý) a kyanidov. Hlavné použitie má ako dusíkaté hnojivo.
Kyanidy alkalických kovov (NaCN a KCN) sa bežne vyrábajú reakciou z CaCN2 uskutočňovanou v tavenine pri teplote 900°C.
CaCN2 + C + Na2CO3
→ 2 NaCN + CaO + CO2
Podobne možno kyanidy získavať reakciou uhličitanu alkalického kovu s elementárnym uhlíkom a dusíkom.
Na2CO3 + 4 C + N2
→ 2 NaCN + 3 CO
Kyanidy majú uplatnenie v organickej syntéze, vo fotografickom priemysle, pri výrobe drahých kovov.
Ďalšie kyslíkaté zlúčeniny uhlíka
Patria medzi ne predovšetkým kyselina uhličitá a uhličitany. Ostatné zlúčeniny uhlíka s kyslíkom spadajú do organickej chémie. K anorganickým zlúčeninám partia halogenid-oxidy a oxid-chalkogenidy uhličité.
Kyselina uhličitá a uhličitany
Oxid uhličitý sa pri rozpúšťaní vo vode hydratuje. Monohydrátu CO2.H2O odpovedá vzorec kyseliny uhličitej. Je to slabo až stredne silná kyselina, nestála, nedá sa pripraviť ako chemicky čistá látka.
