Berýlium, horčík, kovy alkalických zemín
Tieto kovy tvoria v periodickom systéme skupinu 2A. Patria sem berýlium, horčík, vápnik, stroncium, bárium a rádioaktívne rádium.
Rozdiely v chemickom chovaní najľahšieho a najťažšieho prvku skupiny sú väčšie ako pri alkalických kovoch. Berýlium má po niektorých stránkach blízko k hliníku, horčík sa podobá lítiu, vápnik, stroncium a bárium sú blízke ťažším alkalickým kovom.
Chemické vlastnosti
V chemickej reaktivite týchto kovov sú určité rozdiely.
Berýlium je ľahký, tvrdý kov s vysokou teplotou topenia. Je z kovov skupiny 2A najmenej reaktívny. Na vzduchu je stále, lebo jeho povrch sa pasivuje. K pasivácii kovu dochádza tiež pri pokuse o jeho rozpustenie v koncentrovaných oxidujúcich kyselinách. Zriedené kyseliny a roztoky alkalických hydroxidov ho však dobre rozpúšťajú za vývoja vodíka.
Be + 2 HCl + 4 H2O → [Be(H2O)4]Cl2 + H2
Be + 2 NaOH + 2 H2O → Na2[Be(OH)4] + H2
Podstatne nižší bod topenia, menšiu mechanickú pevnosť a väčšiu reaktivitu javí horčík. Aj na jeho povrchu môže za vhodných podmienok nastať pasivácia. S horúcou vodou a s roztokmi kyselín reaguje za vývoja vodíka. Pri vyšších teplotách sa zlučuje so všetkými nekovmi.
Vápnik, stroncium a bárium sú mäkké, ľahko taviteľné a na vzduchu nestále kovy. Spontánne, aj keď nie tak búrlivo ako alkalické kovy, reagujú s vodou za vzniku hydroxidov a za vývoja vodíka. Tiež ich reakcie s nekovmi sa podobajú podobným reakciám alkalických kovov.
Všetkým kovom skupiny 2A, s výnimkou berýlia, možno prisúdiť silné redukčné schopnosti. Horčík, vápnik a bárium sa preto využívajú pri metalotermických výrobách kovov.
Zlúčeniny
Rovnako ako u alkalických kovov pozorujeme aj pri kovoch skupiny 2A, že po prechode do zlúčeného stavu, charakterizovaným oxidačným stavom II, mizne ich reaktivita a sklon k oxidačno-redukčnej zmene.
Berylnaté zlúčeniny (BeCl2, BeSO4) javia sklon k hydrolytickým reakciám. Horečnaté katióny hydrolyzujú menej a u katiónov vápenatých, strontnatých a bárnatých je hydrolytický dej ešte nevýraznejší. Je to dôsledok vzrastajúcej zásaditosti oxidov a hydroxidov smerom k ťažším kovom.
Oxid berylnatý je tvrdá látka s vysokou teplotou topenia. Rozpúšťa sa v taveninách hydroxidov alkalických kovov za vzniku berylnatanov.
BeO + 2 NaOH → Na2BeO2 + H2O
Vo vodných roztokoch hydroxidov takáto reakcia neprebieha. BeO je amfotérny oxid. Amfotérny charakter je ešte zrejmejší u hydroxidu berylnatého Be(OH)2. Tento hydroxid sa pripravuje z roztokov berylnatých solí pridaním hydroxidu alkalického kovu. Be(OH)2 je rozpustný ako v nadbytku hydroxidov alkalických kovov, tak aj v roztokoch kyselín.
