Germánium, cín a olovo
Prvky germánium, cín a olovo tvoria v periodickom systéme skupinu 4B.
Germánium sa po niektorých stránkach chová ako polokov. Tým sa líši od olova a cínu, pretože tie majú aj v nezlúčenom stave výrazné kovové vlastnosti. Tento rozdiel do určitej miery zaniká, ak posudzujeme prvky skupiny 4B podľa ich chovania v zlúčeninách.
Chemické vlastnosti
Najvyššiu teplotu topenia má z tejto trojice prvkov germánium. Všetky tri prvky sú pomerne málo reaktívne, na vzduchu sa výrazne nemenia, iba olovo sa pokrýva tenkou vrstvou oxidu a uhličitanu. Kovy odolávajú pôsobeniu vodných roztokov slabých kyselín a zásad.
Germánium je dosť odolné aj voči účinkom koncentrovaných roztokov oxidujúcich kyselín a cín sa v nich rozpúšťa za vzniku hydratovaného oxidu SnO2.xH2O.
3 Sn + 4 HNO3 + 3x H2O
→ 3 SnO2.xH2O + 4 NO + 2 H2O
Olovo vytvára príslušnú olovnatú soľ.
3 Pb + 8 HNO3 → 3 Pb(NO3)2 + 2 NO + 4 H2O
Rekciou kovov so vzdušným kyslíkom za vysokých teplôt (spaľovaním) vznikajú GeO2, SnO2, PbO a Pb3O4. Zlučovanie s ďalšími nekovmi nastáva iba pri vysokých teplotách. Týmito rekciami pri dostatočnom prísune nekovu vznikajú v prípade germánia zlúčeniny germaničité, v prípade cínu zlúčeniny cínaté alebo cíničité a u olova zlúčeniny olovnaté.
Cín a olovo vytvárajú s inými kovmi zliatiny, z nich mnohé majú veľký technický význam.
Zlúčeniny
Oxidy GeO, SnO a PbO, rovnako ako príslušné hydroxidy, sú amfotérne. Oxid germánatý a oxid cínatý pôsobia ako redukovadlá a ochotne sa oxidujú. Pri reakcii Ge(OH)2 s vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu nastáva oxidačno-redukčná reakcia.
Ge(OH)2 + 2 NaOH → Na2GeO3 + H2O + H2
Oxidy GeO2, SnO2 a PbO2 sú v podstate tiež amfotérne, ale predsa len kyslejšie ako oxidy typu MeO. PbO2 je najmenej stály, má veľmi silné oxidačné vlastnosti.
Prakticky všetky katióny týchto kovov javia sklon k hydrolýze. Veľmi ľahko hydrolyzujú soli germaničité a cíničité. Produktmi hydrolýzy sú hydroxokomplexy. V konečnej fáze hydrolýzy, ak nie je roztok silne kyslý, sa vylučujú nerozpustné hydratované oxidy alebo hydroxidy.
Síra sa zlučuje s germániom, sínom a olovom na sulfidy GeS, GeS2, SnS, SnS2 a PbS. Sulfid olovičitý neexistuje.
Germánium, cín a olovo tvoria halogenidy typu MeY2 a MeY4.
