Halogény
Sú to výrazne nekovové prvky – fluór, chlór, bróm, jód a astát. Chemickým chovaním sa jednotlivé prvky od seba málo líšia. Elementárne halogény patria medzi mimoriadne reaktívne látky. Fluór sa dá označiť za najreaktívnejší z prvkov vôbec. Mnohé jeho reakcie s inými prvkami alebo zlúčeninami sú vysoko exotermické, niekedy prebiehajú dokonca explozívne.
Z prvkov sa s fluórom nezlučuje iba dusík, reakcia s kyslíkom nastáva až vplyvom elektrického výboja a tiež sa neochotnejšie zlučuje s uhlíkom. Kovy reagujú s fluórom veľmi ochotne, ale niektoré (Cu, Ni) sa pri reakcii pokrývajú vrstvou fluoridu, ktorá bráni ďalšiemu priebehu reakcie. Pri všetkých reakciách pôsobí elementárny fluór oxidačne (je najsilnejším chemickým oxidačným činidlom vôbec) a sám prechádza do oxidačného stavu -I.
Obdobné, ale menej výrazné oxidačné účinky majú aj ostatné halogény. V rade F-Cl-Br-I reaktivita aj oxidačné schopnosti klesajú. Mnohé prvky už s ťažšími halogénmi nereagujú (uhlík s chlórom, síra s jódom). Takisto ušľachtilé kovy javia menší sklon reagovať s ťažšími halogénmi. Naopak mnohé menej ušľachtilé kovy síce reagujú, ale súčasne sa na svojom povrchu pasivujú. Pasivácia železa pri reakcii s chlórom je technicky významná, pretože umožňuje skladovať kvapalný chlór v oceľových tlakových nádobách.
Halogény pri reakcii s binárnymi zlúčeninami obvykle buď vytesnia elektronegatívnu zložku zlúčeniny ako prvok.
SiO2 + 2 F2
→ SiF4 + O2
H2S + Br2 → 2 HBr + S
Alebo reagujú s oboma prvkami.
H2S + 4 F2
→ 2 HF + SF6
Prípadne sa na molekulu zlúčeniny adujú.
PCl3 + Cl2
→ PCl5
SO2 + Br2 → SO2Br2
Chlór, bróm a jód môžu pri reakcii s niektorými zlúčeninami prechádzať do kladného oxidačného stavu.
3 I2 + 10 HNO3
→ 6 HIO3 + 10 NO + 2 H2O
Cl2 + H2O → HCl + HClO
Binárne zlúčeniny halogénov
Halogenovodíky
Halogény vytvárajú s vodíkom binárne zlúčeniny HF, HCl, HBr, HI. Všetky štyri halogenovodíky sú plynné látky. Ich príprava je pomerne ľahká. Najľahšie je vytesniť ich z halogenidov pôsobením silných kyselín.
