Vzácne plyny
Vzácne plyny sa v prírode vyskytujú iba v elementárnom stave. Sú zložkou vzduchu, ale len vo veľmi malom množstve. Najviac je zastúpený argón, nasleduje neón, kryptón, hélium, xenón a nakoniec radón. Chemicky sú nereaktívne.
Výroba vzácnych plynov
Izolácia vzácnych plynov zo vzduchu spočíva v delení niektorých frakcii pri destilácii skvapalneného vzduchu. Frakcie sa delia a čistia kombináciou fyzikálnych postupov (adsorpcia napr. aktívnym uhlím), a chemických postupov (reakcie O2 s Cu, H2O s P2O5 a KOH, N2 s Mg). Hélium sa získava zo zemného plynu.
Zlúčeniny vzácnych plynov
Pri nízkych teplotách, v elektrickom výboji a tiež za zvýšenej teploty a tlaku možno zlúčiť xenón s fluórom. Takto sa dajú pripraviť XeF2, XeF4 a XeF6 ako bezfarebné kryštalické látky. Hydrolýzou XeF6 vodnou parou možno pripraviť ďalšiu, už kyslíkatú zlúčeninu xenónu.
XeF6 + 3 H2O
→ 6 HF + XeO3
Oxid xenónový XeO3 je výbušná bezfarebná kryštalická látka. Reaguje s koncentrovanými roztokmi hydroxidov alkalických kovov.
XeO3 + NaOH → NaHXeO4
Tvoria sa soli kyseliny xenónovej H2XeO4. Tie sa v zásaditom roztoku rozkladajú na xenoničelan, xenón a kyslík. Zo xenoničelanov sa dá pripraviť explozívny oxid xenoničelý XeO4. Ostatné vzácne plyny javia v porovnaním so xenónom vyššiu neochotu k zlučovaní.
Význam a použitie vzácnych plynov
Najdôležitejší význam majú v elementárnej forme. Uplatňujú sa v elektrotechnike ako plynné náplne laserov, žiaroviek, v hutníctve ako ochranné plyny (Ar, He) zabraňujú kontaktu látok so vzdušným kyslíkom (výroba titánu). Hélium sa používa v jadrovej a raketovej technike, plnia sa ním balóny. Rádioaktívny radón sa používa v medicíne na ničenie rakovinových buniek. V analytickej chémii sa používa xenoničelan sodný ako jedna z najmenej rozpustných sodných solí.
