Skupina zinku
Jej členmi sú prvky skupiny 2B periodickej sústavy - zinok, kadmium a ortuť.
Z trojice kovov skupiny zinku je najušľachtilejšia ortuť. Rozpúšťa sa iba v oxidujúcich kyselinách. Zinok a kadmium reagujú s neoxidujúcimi kyselinami za vývoja vodíka. Ortuť je za laboratórnej teploty kvapalná.
Zinok
Zinok je neušľachtilý kov. V neoxidujúcich kyselinách alebo v zriedených roztokoch oxidujúcich kyselín sa rozpúšťa za vzniku vodíka.
Zn + H2SO4
→ ZnSO4 + H2
V dostatočne koncentrovaných roztokoch oxidujúcich kyselín prebieha jeho rozpúšťanie bez vzniku vodíka.
Zn + 2 H2SO4
→ ZnSO4 + SO2 + 2 H2O
Veľmi dobre zinok reaguje aj s roztokmi hydroxidov alkalických kovov.
Zn + 2 NaOH + 2 H2O → Na2[Zn(OH)4] + H2
Na vlhkom vzduchu sa zinok pokrýva tenkou vrstvou oxidu. Celkovo možno zinok označiť za veľmi reaktívny kov. Pri vyšších teplotách podlieha pôsobeniu väčšiny nekovov s výnimkou dusíka, vodíka a uhlíka. Vytvára tiež veľké množstvo zliatin s ostatnými kovmi.
Biely oxid zinočnatý vzniká spaľovaním zinku alebo dehydratáciou bieleho Zn(OH)2, vyzrážaného alkalickou hydrolýzou z roztokov zinočnatých solí. ZnO aj Zn(OH)2 sú amfotérne látky. Rozpúšťajú sa v kyselinách na soli zinočnaté, v roztokoch hydroxidov alkalických kovov poskytujú tetrahydroxozinočnatany.
ZnO + 2 KOH + H2O → K2[Zn(OH)4]
Väčšina zinočnatých solí je vo vode rozpustná. Do tejto skupiny patria hlavne halogenidy (okrem fluoridu), ďalej dusičnan, síran, octan a chloristan. Väčšina týchto solí tvorí pri kryštalizácii z vodných roztokov hydráty. K nerozpustným zlúčeninám patrí biely sulfid zinočnatý ZnS, uhličitan zinočnatý ZnCO3, kremičitany zinočnaté Zn2SiO4 a ZnSiO3, fluorid zinočnatý ZnF2 a niektoré ďalšie.
Zo zlúčenín zinku je významný ZnO, ktorý sa používa vo farmaceutickom priemysle, pri výrobe mliečneho skla, špeciálneho papiera, v kozmetike a ako biely pigment. Chlorid, síran a octan zinočnatý majú upotrebenie v papierenskom priemysle (výroba pergamenu), v textilnom priemysle (bieliace prostriedky). ZnO a ZnCl2 sú tiež významné katalyzátory (výroba metanolu), kremičitan zinočnatý slúži na výrobu televíznych obrazoviek. Veľký technický význam má použitie zinku na pokovovanie železných súčiastok a plechov, na výrobu zliatin s neželeznými kovmi (napr. bronzov). Zinkový prach sa uplatňuje v organickej syntéze a ako redukovadlo.
