Od dvojsýtnej kyseliny uhličitej možno odvodiť dva typy solí, hydrogénuhličitany (anión HCO3-) a uhličitany (anión CO32-).
Z hydrogénuhličitanov sú bežné iba soli alkalických kovov a kovov alkalických zemín. Sú pomerne dobre rozpustné (zníženú rozpustnosť majú Ca(HCO3)2 a NaHCO3).
Bežnejšími látkami sú uhličitany. Pripravujú sa zahriatím hydrogénuhličitanov.
2 NaHCO3 → Na2CO3 + CO2 + H2O
Alebo neutralizáciou roztokov hydroxidov oxidom uhličitým.
2 NaOH + CO2 → Na2CO3 + H2O
S výnimkou uhličitanov alkalických kovov sú málo rozpustné.
Uhličitan sodný (sóda) sa dnes takmer výhradne vyrába zavádzaním CO2 do chladeného vodného roztoku amoniaku a chloridu sodného.
CO2 + NH3 + H2O
→ NH4HCO3
NH4HCO3 + NaCl
→ NH4Cl + NaHCO3
NaHCO3 sa ako najmenej rozpustná zložka roztoku vylučuje v kryštalickej forme, oddeľuje sa od ostatnej zmesi a zahriatím na 200 °C sa vyššie uvedenou reakciou prevádza na uhličitan sodný.
Uhličitan sodný má významné použitie v chemickom priemysle (výroba boritanov, fosforečnanu sodného, mydla, farbív), v sklárstve, papierenskom priemysle a v energetike.
Halogenid-oxidy uhličité
Halogenid-oxidy uhlíka všeobecného vzorca COY2 možno považovať tiež za halogén deriváty kyseliny uhličitej. Najbežnejším zástupcom látok tejto skupiny je fosgén (dichlorid kyseliny uhličitej, dichlorid-oxid uhličitý). Vzniká priamou katalyzovanou syntézou z CO a Cl2.
CO + Cl2 → COCl2
Tvorí sa tiež pri redukčných chloráciách oxidov. Je to jedovatý plyn, používa sa v organickej syntéze.
