Oxid chloristý sa najlepšie získa dehydratáciou kyseliny chloristej oxidom fosforečným.
2 HClO4 + P2O5
→ Cl2O7 + 2 HPO3
Je silne kyslý, s vodou vytvára kyselinu chloristú.
Cl2O7 + H2O
→ HClO4
Najstálejší zo všetkých oxidov halogénov je oxid jodičný. Nedá sa pripraviť syntézou z prvkov. Preto sa získava termickou dehydratáciou kyseliny jodičnej.
2 HIO3 → I2O5 + H2O
Je to biela kryštalická látka, rozkladajúca sa na prvky až pri teplotách nad 350 °C. Významná je jeho reakcia s oxidom uhoľnatým.
I2O5 + 5 CO
→ I2 + 5 CO2
Využíva sa na stanovenie malých množstiev CO. Oxid jodičný má výrazné oxidačné vlastnosti. Je silne kyslý, s vodou poskytuje kyselinu jodičnú.
Kyselina chlórna a chlórnany
Kyselinu chlórnu možno pripraviť v roztoku najlepšie reakciou chlóru s vodou.
Cl2 + H2O → HClO + HCl
Jej koncentrovanejšie roztoky sa nedajú pripraviť, lebo je nestála. Rozkladá sa zahrievaním, pôsobením svetla aj zvyšovaním koncentrácie jej vodných roztokov. Kyselina chlórna má silné oxidačné účinky. Z hľadiska kyslosti je veľmi slabou kyselinou.
Jej alkalické soli (chlórnany) sa najlepšie pripravujú tak, že do zriedených a vychladených roztokov hydroxidov alkalických kovov sa zavádza elementárny chlór.
Cl2 + 2 NaOH → NaCl + NaClO + H2O
Clórnany majú veľmi silné oxidačné účinky, sú nestále. Pôsobením svetla a vzdušnej vlhkosti sa ľahko rozkladajú na chlorečnan a chlorid.
3 NaClO → 2 NaCl + NaClO3
Kyselina chloritá a chloritany
Kyselina chloritá je veľmi nestála a preto možno pripraviť iba jej zriedené vodné roztoky.
Ba(ClO2)2 + H2SO4
→ BaSO4 + 2 HClO2
