Halogenidy
Binárne zlúčeniny halogénov so všetkými prvkami okrem vodíka, kyslíka a dusíka označujeme názvom halogenidy. Rozlišujeme ich na iónové a kovalentné. Medzi iónové halogenidy patria halogenidy alkalických kovov, kovov alkalických zemín, lantanoidov a niektorých ďalších prvkov. Typickými vlastnosťami iónových halogenidov sú vysoká teplota topenia, krehkosť ich kryštálov a elektrická vodivosť ich tavenín. Kovalentné halogenidy vytvárajú niektoré ušľachtilejšie kovy a nekovové prvky (TiCl4, WF6, SiF4, TeBr4, AlCl3, BiI3).
Halogenidy možno pripraviť priamou syntézou z prvkov.
Ti + 2 Cl2 → TiCl4
S + 3 F2 → SF6
Hg + I2 → HgI2
Ďalšia cesta spočíva v reakcii málo ušľachtilých kovov s halogenovodíkmi.
Fe + 2 HCl → FeCl2 + H2
Ca + 2 HBr → CaBr2 + H2
Alebo bežnejšie rozpustením oxidov, hydroxidov či uhličitanov kovov v halogenovodíkových kyselinách.
MgO + 2 HCl → MgCl2 + H2O
KOH + HI → KI + H2O
CaCO3 + 2 HCl → CaCl2 + H2O + CO2
Pre prípravu málo rozpustných halogenidov možno využiť zrážacie reakcie.
AgNO3 + NaCl → AgCl + NaNO3
Pb(NO3)2 + 2 NaI
→ PbI2 + 2 NaNO3
HgCl2 + 2 NaI → HgI2 + 2 NaCl
Technicky významná je príprava halogenidov (najčastejšie chloridov) z oxidov kovov redukčnou halogenáciou pri zvýšených teplotách. Ako redukovadlo pútajúce kyslík sa najčastejšie používa kyslík, halogenačným činidlom obvykle býva sám elementárny halogén.
Al2O3 + 3 C + 3 Cl2
→ 2 AlCl3 + 3 CO
SiO2 + 2 C + 2 Cl2
→ SiCl4 + 2 CO
