Zahrievaním niektorých síranov sa najprv dosiahne ich roztavenie. Avšak všetky sírany skôr alebo neskôr zvýšenou teplotou rozkladajú na oxid kovu a SO3, prípadne na oxid kovu a zmes SO2 a O2.
Hydrogénsírany vznikajú čiastočnou neutralizáciou kyseliny sírovej, alebo jej reakciou so síranmi.
H2SO4 + KOH
→ KHSO4 + H2O
H2SO4 + Na2SO4
→ 2 NaHSO4
Bežné sú len hydrogénsírany alkalických kovov. Zahrievaním hydrogén síranov možno pripraviť disírany.
2 NaHSO4 → Na2S2O7 + H2O
Kyseliny s väzbou S—S
Do tejto skupiny látok patrí vedľa už uvedenej kyseliny disiričitej predovšetkým thiokyseliny síry – kyselina thiosiričitá H2S2O2 a kyselina thiosírová H2S2O3. Obe kyseliny sú veľmi nestále. Kyselina thiosírová je silnou kyselinou.
Pozoruhodnou stálosťou sa vyznačujú soli kyseliny thiosírovej – thiosírany. Technicky najvýznamnejší je thiosíran sodný Na2S2O3, ktorý sa pripraví napríklad oxidáciou polysulfidov vzdušným kyslíkom.
2 Na2S2 + 3 O2
→ 2 Na2S2O3
Priemyselne sa thiosíran sodný vyrába rozpúšťaním síry vo vriacom roztoku Na2SO3 za zvýšeného tlaku.
Na2SO3 + S
→ Na2S2O3
Thiosírany sú stále, majú redukčné schopnosti. Thiosíran sodný sa uplatňuje v textilnom priemysle a vo fotografickej technike (ustaľovač).
Peroxokyseliny síry
Stále a bežné sú iba dve z týchto kyselín, odvodené formálne od kyseliny sírovej a disírovej. Kyselinu peroxosírovú možno pripraviť reakciou peroxidu vodíka s koncentrovanou kyselinou sírovou, alebo chlorosírovou.
H2O2 + H2SO4
→ H2O + H2SO5
H2O2 + ClSO3H
→ HCl + H2SO5
Je veľmi silnou kyselinou, má výrazné oxidačné vlastnosti. Obvykle vystupuje ako jednosýtna kyselina, jej soli sú nestále. Vo vodnom roztoku sa štiepi podľa rovnice.
H2SO5 + H2O
→ H2SO4 + H2O2
Kyselina peroxodisírová sa získava reakciou kyseliny peroxosírovej s kyselinou chlorosírovou.
H2SO5 + ClSO3H
→ H2S2O8 + HCl
