Zdrojom kyslíka je aj reakcia peroxidu vodíka s KMnO4 v kyslom prostredí.
5 H2O2 + 2 KMnO4 + 3 H2SO4
→ K2SO4 + 2 MnSO4 + 8 H2O + 5 O2
Reakcia peroxidu vodíka s chlórovým vápnom (jeho účinnou zložkou je chlórnan vápenatý).
2 H2O2 + 2 Ca(ClO)2
→ 2 CaCl2 + 2 H2O + 3 O2
Výroba kyslíka
Elementárny kyslík sa takmer výhradne vyrába frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Oddelená kyslíková frakcia obsahuje v optimálnom prípade 99% O2. Dočistenie (odstránenie zvyšku N2) sa robí chemickou cestou.
Kyslík má okrem veľmi závažného využitia v oblasti energetiky aj dôležité upotrebenie v metalurgii (praženie rúd, výroba a čistenie kovov, výroba anorganických aj organických zlúčenín). Kyslíkovo-vodíkový alebo kyslíkovo-acetylénový plameň je nedoceniteľný pri výrobe kovových súčiastok a konštrukcií (zváranie, rezanie kovov), pri výrobe predmetov z ťažko taviteľných nekovových materiálov, pri výrobe syntetických drahokamov, atď.
Príprava a výroba ozónu
Ozón sa dá chemicky pripraviť reakciou manganistanu alebo dichrómanu s koncentrovanou kyselinou sírovou.
2 KMnO4 + H2SO4
→ K2SO4 + 2 MnO2 + H2O + O3
K2Cr2O7 + 4 H2SO4
→ Cr2(SO4)3 + K2SO4 + 4 H2O + O3
Súčasne s ozónom sa pritom vždy tvorí aj značné množstvo kyslíka.
Ozón vzniká aj pri niektorých ďalších chemických reakciách, pri pôsobení fluóru na vodu, pri reakcii kyseliny sírovej s niektorými peroxidmi kovov.
K priemyselnej aj laboratórnej výrobe ozónu z elementárneho kyslíka slúžia ozonizátory. Sú to zariadenia, v ktorých na kyslík pôsobí elektrický výboj alebo ultrafialové žiarenie. Tím sa štiepi na atómový kyslík a pri kombinácii sa tvorí určité množstvo ozónu.
Binárne zlúčeniny kyslíka
Najvýznamnejšou binárnou zlúčeninou kyslíka je voda. Z ďalších binárnych zlúčenín sú významné oxidy prvkov, peroxid vodíka a peroxozlúčeniny.
Oxidy
Všetky prvky (okrem ľahkých vzácnych plynov) tvoria s kyslíkom oxidy. Je možné ich pripraviť nasledovnými spôsobmi.
