Binárne zlúčeniny chalkogénov
Binárne zlúčeniny chalkogénov s ostatnými prvkami môžeme rozdeliť do dvoch skupín.
a) Zlúčeniny, v ktorých má chalkogén záporný oxidačný stav (-II). Patria sem zlúčeniny chalkogénov s vodíkom, s kovmi a málo elektronegatívnymi nekovmi.
b) Zlúčeniny, v ktorých sú chalkogény v kladných oxidačných stavoch (II, IV, VI). Takéto situácie nastávajú výhradne len pri zlúčeninách chalkogénov s kyslíkom a s halogénmi.
Zlúčeniny síry, selénu a telúru s vodíkom
Sírovodík (H2S), selénovodík (H2Se) a telúrovodík (H2Te) sú plyny. Dajú sa pripraviť priamou syntézou z prvkov (telúrovodík satakto pripraviť nedá).
H2 + Se → H2Se
Hydrolýzou niektorých sulfidov, selenidov alebo teluridov.
Al2Te3 + 6 H2O
→ 3 H2Te + 2 Al(OH)3
Reakciou sulfidov, selenidov alebo teluridov s vodnými roztokmi neoxidujúcich kyselín.
FeS + 2 HCl → H2S + FeCl2
Posledný spôsob je najbežnejšou metódou laboratórnej prípravy sulfánu.
Všetky tri chalkogénovodíky sa od seba líšia stabilitou. Sulfán je pomerne stála zlúčenina, ale selénovodík
a telúrovodík sú oveľa menej stále.
Všetky chalkogénovodíky po zapálení na vzduchu horia za vzniku vody a oxidu siričitého, seleničitého alebo teluričitého. Oxidujú sa ďalšími oxidovadlami, ako sú halogény, peroxid vodíka, koncentrovaná kyselina sírová alebo dusičná.
H2S + Br2 → 2 HBr + S
H2Te + H2O2
→ 2 H2O + Te
H2Se + H2SO4
→ Se + SO2 + 2 H2O
3 H2S + 2 HNO3
→ 3 S + 2 NO + 4 H2O
Chalkogénovodíky sa veľmi dobre rozpúšťajú vo vode za vzniku roztokov. Sírovodík je vo vodnom roztoku slabou kyselinou, selénovodík a telúrovodík sú silnejšie kyseliny.
Sulfidy, selenidy a teluridy
Všetky chalkogénovodíky sú tuhé látky. S výnimkou chalkogenidov alkalických kovov sú všetky ostatné málo rozpustné vo vode. Zrážanie nerozpustných sulfidov z vodných roztokov sa stalo základom klasického analytického postupu, slúžiaceho na dôkazy prítomnosti katiónov kovov vo vodných roztokov.
