Zlúčeniny uhlíka s vodíkom
Zlúčeniny uhlíka s vodíkom (uhľovodíky) tvoria rozsiahlu samostatnú triedu zlúčenín, vyznačujúcich sa reťazením atómov uhlíka. Chémiou uhľovodíkov a ich derivátov sa zaoberá organická chémia. Uhľovodíky s dvojitou a trojitou väzbou medzi atómami C sú často veľmi reaktívne. Naopak uhľovodíky bez násobných väzieb sú stále a málo reaktívne.
Prírodným zdrojom väčšiny uhľovodíkov a mnohých ďalších organických látok je ropa, uhlie, zemný plyn a niektoré biologické materiály.
Najjednoduchšie uhľovodíky sa môžu získavať hydrolytickým rozkladom karbidov.
Al4C3 + 12 H2O
→ 4 Al(OH)3 + 3 CH4
CaC2 + 2 H2O
→ Ca(OH)2 + C2H2
Karbidy
Súhrnným názvom karbidy sa označujú zlúčeniny uhlíka s elektropozitívnymi prvkami (kovy a polokovy). Za laboratórnej teploty existujú iba v tuhom skupenstve. Polymérne karbidy sú neobyčajne tvrdé, ťažko taviteľné a málo reaktívne.
Oba najvýznamnejšie karbidy, karbid vápenatý a kremičitý, sa pripravujú reakciou oxidu vápenatého alebo kremičitého s uhlíkom v elektrickej peci pri vysokej teplote.
CaO + 3 C → CaC2 + CO
SiO2 + 3 C → SiC + 2 CO
CaC2 sa používa na výrobu acetylénu a kyanimidu vápenatého. Mimo to má veľký význam v metalurgii železa. SiC slúži ako brúsny materiál a v elektrotechnickom priemysle.
Oxidy uhlíka
Oxid uhoľnatý je ťažko skvapalniteľný plyn. Vzniká spaľovaním uhlíka za nedostatočného prístupu vzduchu. Skutočný priebeh spočíva v tvorbe oxidu uhličitého.
C + O2 → CO2
Vzniknutý CO2 je pri styku so zvyšným nezreagovaným uhlíkom redukovaný na CO.
C + CO2 → 2 CO
Oxid uhoľnatý je reaktívna látka, má silné redukčné účinky. So vzdušným kyslíkom sa zlučuje na CO2. Je málo rozpustný vo vode, vo vodnom roztoku nepodlieha acidobázickej reakcii.
