Názvoslovie oxidov
Kyslík má oxidačné číslo –II, príslušný viazaný prvok podľa prípony.
Cu2IO-II oxid meďný
CaIIO-II oxid vápenatý
B2IIIO3-II oxid boritý
P2VO5-II oxid fosforečný
CIVO2-II oxid uhličitý
Mn2VIIO7-II oxid manganistý
SVIO3-II oxid sírový
Názvoslovie hydroxidov
Hydroxidová skupina OH má vždy oxidačné číslo –I. Oxidačné číslo viazaného prvku určíme podľa prípony.
NaIOH-I hydroxid sodný
MgII(OH)2-I hydroxid horečnatý
AlIII(OH)3-I hydroxid hlinitý
CaII(OH)2-I hydroxid vápenatý
N-IIIH4IOH-I hydroxid amónny
FeIII(OH)3-I hydroxid železitý
Názvoslovie kyselín
Molekula kyslíkatej kyseliny sa skladá z vodíka, atómu kyselinotvorného prvku a kyslíka. Ak je oxidačné číslo prvku párne, musíme doplniť o jeden atóm vodíka viac. Kyseliny s príponou –natá a –ičelá neexistujú.
HINVO3-II kyselina dusičná
H2ISVIO4-II kyselina sírová
HIClIO-II kyselina chlórna
H2ICIVO3-II kyselina uhličitá
HIMnVIIO4-II kyselina manganistá
H3IPVO4-II kyselina trihydrogénfosforečná
Názvoslovie solí
Pri určovaní názvu soli je dôležité poznať z ktorej kyseliny soľ vznikla. Soli halogenovodíkových kyselín sú halogenidy.
BiIII(NO3)3-I dusičnan bizmutitý
Fe2III(SO4)3-II síran železitý
CaII(ClO)2-I chlórnan vápenatý
Na2I(CO3)-II uhličitan sodný
KI(MnO4)-I manganistan draselný
Ca3II(PO4)2-III fosforečnan vápenatý
